História

Obec s farou sa spomína roku 1156. V prvej fare bola klenbová miestnosť, ktorá slúžila ako kaplnka. Prvý známy sľažiansky farár sa menoval Juraj a spomína sa roku 1332. Pri príležitosti vizitácie sľažianskej farnosti dekan Ján Derecký roku 1559 napísal: Kostol je maličký, má tri oltáre, okolo je opevnený múrom na spôsob hradu. Vtedy bol sľažianskym farárom Adamus.

Ďalší záznam je z roku 1561, kde sa uvádza, že kostol je zasvätený Preblahoslavenej Panne Márii. Stavba je obstojná, ale udržiavaná je horšie ako maštaľ. Dnu sú uložené debny a obilím naplnené nádoby. Pripomína to skôr sýpku ako kostol. Na farskom úrade sa nachádzal doklad z 28. októbra 1635, obsahujúci zoznam darov, ktoré poskytlo obyvateľstvo v prospech kostola. Tento doklad podpísal Matej Hagány, velčický farár, ako administrátor sľažianskej farnosti.

Za Lutherovej reformácie mali v Sľažanoch prevahu evanjelici. Roku 1653 nevpustili do obce katolíckeho vizitátora. V rokoch 1683 -1688 evanjelici obsadili katolícky kostol a používali ho na svoj účel. Z kanonickej vizitácie z roku 1755 sa dozvedáme, že kostol postavili z kameňa, strecha bola pokrytá šindľom, veža bola vyvýšená a bola z dreva. Vedľa kostola bola zvonica s dvomi zvonmi a keďže veriacich pribúdalo, objekt už nevyhovoval a bol značne poškodený. V roku 1775 ho zbúrali a na jeho mieste začali stavať nový. Stavebné náklady na kostol a faru hradila cisárovná Mária Terézia. Nový kostol vysvätil tekovský arcidekan Ján Filo 1. júla 1777. Zasvätili ho Najsvätejšej Trojici.

Tento kostol postavili v štýle neskorého baroka ako jednoloďovú stavbu s polygonálnym uzáverom presbytéria, s pristavanou sakristiou, oratóriom a vstavanou vežou. Presbytérium (priestor v chráme okolo hlavného oltára) je zaklenuté kupolou, chrámová loď má pruskú klenbu s medziklenbovými pásmi, ktoré dosadajú na vtiahnuté piliere.

Roku 1808 vstavali vežu ako dar ostrihomského kapitulátu. Roku 1920 opravili oltáre a kostol vymaľovali. 8. januára 1922 vysvätili nový zvon (vážil 138 kg), ktorý nahradil zvony rekvirované v l. svetovej vojne. Jeho cena bola 8 500 korún. Spomínanú pristavanú sakristiu realizovali roku 1931. Poslednú veľkú rekonštrukciu uskutočnili v rokoch 1997 a 2001. Bola vymená krytina strechy a zrekonštruovaná veža kostola.

Hlavný oltár je z čias novostavby kostola (1775-1776). Roku 1943 prerobili hlavný oltár, ale obraz Najsvätejšej Trojice zostal bez zmeny. Krstiteľnica je klasicistická, kamenná, z konca 18. storočia. Kazateľnica je v štýle rokoka a klasicizmu z roku 1770. Sväteničky sú klasicistické, kamenné z rokov 1775-1776; obraz Narodenie Panny Márie je klasicistický z rokov 1775-1776; kalich barokový z roku 1718.

Za zmienku stoja aj stavby mimo areálu kostola. Z písomností sa dozvedáme, že na konci učiteľskej záhrady dal postaviť kaplnku svätého Jána Nepomuckého statkár Matej Litvay a na jeho údržbu 30. mája 1797 daroval aj finančnú hotovosť. Je to murovaná hranolová stavbička s ihlanovou strechou, klasicistická, opravovali ju v roku 1901 a niekoľkokrát ju aj vymaľovali.

Rodina Rudňanská dala pri dolnom vchode do fary postaviť stĺp, na ktorý umiestnili sochu Panny Márie. Peniaze na údržbu však nedali. Za pôsobenia farára Andreja Rablovského túto sochu zbúrali.

Najstarší drevený kríž stál pri neverickej ceste. Kto a kedy ho postavil nevieme, ale v roku 1841 ho dal opraviť župan Rybanský.